Ak by sme sa vrátili späť v čase a pozreli sa na výsledky slovenských parlamentných volieb v roku 2020 a hodnotili ich bez dnes už nadobudnutých skúseností, nejeden Slovák by zajasal. Slovensko sa zbavilo 12 ročnej nadvlády Smeru-SD, voľby vyhralo “liberálne“ hnutie, a občanom sa pred očami rysovala stredo-pravá koalícia, ktorá konečne zatočí s korupciou a okrádaním štátu a ukáže, že Slovensko má na viac ako za vlády R.Fica. Tieto sny sa rozplynuli, krátko po vymenovaní vlády, kedy všetok jej potenciál vystrelil do stratosféry.
Zostup a pád nového premiéra
Aby sme pochopili súčasný stav Slovenskej politiky, musíme sa vrátiť o rok a pól dozadu, kedy vo svete naplno začala zúriť pandémia ochorenia COVID-19. Opatrenia, ktoré zavádzali vlády štátov po celom svete sa nevyhli ani Slovensku, s tým samozrejme, každý počítal. No s ich povahou už každý spokojný nebol. Spory medzi premiérom Matovičom a ministrom Sulíkom ohľadom plošného testovania, zákazu prechádzania hraníc okresu, vychádzania z domu či stretávania sa cez Vianoce vyvrcholili, keď sa Igor Matovič rozhodol priviesť na Slovensko, Európskou Úniou neschválenú, ruskú vakcínu Sputnik V.
Po kritike koaličných partnerov premiér Matovič odvolal vtedajšieho ministra zdravotníctva, no naďalej trval na umožnení očkovania Sputnikom. Čo sa ale koaličným partnerom nepáčilo a tak žiadali výmenu predsedu vlády. Matovič samozrejme nesúhlasil a svoju demisiu podmienil odchodom ministra Sulíka a ministerkine Kolíkovej, pričom by ale zotrval vo vláde ako minister nejakého rezortu. Sulík demisiu podal. Tým sa pre neho vyjednávanie skončilo a Matovič vyjednávať odmietal taktiež. A tak podali demisiu aj všetci ostatní ministri za Sulíkovu stranu SaS a odchodom z vlády pohrozilo aj hnutie Sme Rodina.
Matovič teda ustúpil, z vlády síce neodišiel, no na poste predsedu vlády sa vymenil s vtedajším ministrom financií za jeho hnutie Eduardom Hegerom. Vyzeralo to, že vládna kríza je zažehnaná, problémy vyriešené, ministri sú späť na svojich miestach, a že vláde Igora Matoviča po jeho odstúpení odzvonil povestný zvonec a tomuto politickému cirkusu bol koniec …
Tieňový premiér a neschopný finančník
Od 1.4. 2021 zastáva post predsedu vlády de jure Eduard Heger, no de facto je slovenským premiérom stále Igor Matovič. Túto funkciu by sme dokonca vedeli rozdeliť na dve dimenzie – zahraničnú a domácu. Tým zahraničným premiérom je Eduard Heger, ktorý už niekoľkokrát ukázal, že vie reprezentovať Slovensko navonok naozaj dobre. Či už to bolo na OGP Summite, Davos meetingu, alebo v Európskom Parlamente. Obzvlášť významnú rolu zohral pri pomoci Ukrajine, kedy prezentoval potrebu spoločného európskemu postupu voči Ruskej agresií. Dokonca sa zaslúžil aj o to, že Ukrajina získala kandidátsky štátu do EÚ zavčas. To všetko znie veľmi pekne, no keď sa pozrieme na domácu politiku, za zatvorenými dverami nás čaká úplne iná postava.
Pán tieňový premiér Igor Matovič je okrem tohto postu aj oficiálny minister financií SR. Ako by v nemenovanej politickej debate povedal on sám: ,,financiám vôbec nerozumiem, preto sa mi o peniaze stará manželka, v živote som neplatil kartou, a žijem z toho, čo mi Paulínka (jeho manželka) nabije do peňaženky.“ Znie to šialene, no ak sa pozrieme na jeho rezort bližšie, tak aj celkom realisticky.
Na konci roka 2021 prišiel s daňovou reformou, ktorá namiesto pomoci len ubližuje predovšetkým živnostníkom. Platy zdravotníkov a učiteľov sa nezvyšujú, no zato sa zvyšuje percento ich výpovedí, a ľudia platia za potraviny viac no jedia menej. Zlatým klincom a zároveň spúšťačom súčasnej vládnej krízy je jeho “pro-rodinný“ balíček, ktorý predstavil pred začiatkom leta.
Pro-rodinný balíček a.k.a vyhoďme miliardu von oknom
Igor Matovič – motivovaný populistickou snahou ukázať ľudom, že on je skutočne tým, ktorému na nich záleží a ostatní politici myslia len na bohaté firmy – predstavil pred začiatkom tohto leta svoj balíček na pomoc rodinám.Pomoc rodinám je krásna vec, predsa len politici by pomáhať mali, no nie nesystémovo, impulzívne a nepremyslene. Rodinný balíček predstavuje obrovský potenciál, no problémom je, že nepredstavuje adresnú pomoc, ale celoplošnú, ktorá namiesto toho aby pomohla rodinám, ktoré to potrebujú najviac, pomáha aj takým, ktoré žijú v blahobyte.
Problematické je aj jeho financovanie. Predstavuje totiž výdavky za 1,2 miliardy, ktoré ale v štátnom rozpočte nie sú nazvyš, a tak minister zvolil taktiku jedným zobrať druhým pridať. Konkrétne uberať chce samosprávam, ktoré by mali dostať o 600 miliónov menej, čo pre kraje, mestá a obce predstavuje problémy s udržiavaním životného prostredia, verejného osvetlenia, spravovanie škôlok či škôl. No to pánu ministrovi neprekáža, keďže ide o pro-rodinný balíček a nie o pro-samosprávny balíček.
Proti sa postavila strana SaS na čele s predsedom Sulíkom, prezidentka Zuzana Čaputová, viacerí odborníci, ekonómovia, členovia NR SR či samotní občania. Ani to nestačilo na zastavenie Matoviča, ktorý tento balíček v parlamente presadil s pomocou krajne pravicových poslancov strany ĽSNS a 4 poslancov strany Život, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke, práve spomenutej ĽSNS. Prezidentka síce tento návrh vetovala, no jej veto bolo následne v parlamente prelomené tou istou skupinou poslancov. A tak tento balíček poslala na preskúmanie na Ústavný súd, keďže pri ňom ide o podozrenie na zneužitie zrýchleného legislatívneho konania.
Nová “temná“ koalícia
Po úspešnom prelomení veta prezidentky s pomocou poslancov na kandidátke strany, ktorej líder Kotleba je právoplatne odsúdeným extrémistom si strana SaS povedala, že stačilo. Koaličná strana na začiatku júla vydala ultimátum na odvolanie ministra financií Matoviča do konca augusta. Pri nesplnení ultimáta, podajú všetci ministri za SaS demisiu, strana vypovie koaličnú zmluvu, opustí vládu, zasadne do opozície a vláda na Slovensku bude menšinová.
Celkom strašidelná predstava. Asi každý na stoličke ministra financií by si povedal, že ak chce učiniť čo najlepšie rozhodnutie pre ľudí, rodiny a štát samotný, ustúpi, nechá sa odvolať a stane sa radovým poslancom aby mohla vláda fungovať ďalej. No to by na stoličke ministra musel sedieť niekto iný, a nie Igor Matovič. Ten sa rozhodol, že nikde nepôjde. On je tu predsa pre ľudí, má rozbehnuté reformy, pomáha rodinám, a vlastne je len obeťou tejto opozičnej konšpiračnej snahe o jeho odstránenie a predčasné voľby. Ultimátum SaS bolo zamietnuté, ministri demisiu naozaj podali, prešli do opozície a na Slovensku teraz máme, síce stále nefunkčnú no zato menšinovú vládu s podporou extrémistov.
Odvolávanie alebo odďaľovanie ?
Krátko na to ako strana SaS opustila vládnu koalíciu a zasadla do opozície, podala návrh na odvolanie ministra financií s tým, že ak by návrh prešiel, nemajú problém sa vrátiť do vlády a podpísať novú koaličnú zmluvu. A tak teda prišla nová výzva, nová možnosť vykúpenia, nová príležitosť zbaviť Slovensko, finančne negramotného a egocentricky zahľadeného ministra financií. Na toto všetko stačilo 76 hlasov poslancov NR SR.
Odvolávanie sa začalo 28.9. najskôr návrhom na odvolanie a potom hodinovým monológom Igora Matoviča, po ktorom opustil rokovaciu sálu, nasledovali reakcie opozičných lídrov. Hlasovanie bolo plánované o deň neskôr, no minister sa opäť snažil zdržovať najlepšie ako vedel a svojím 2 hodinovým monológom, oddialil hlasovanie až na 17:00. Ani to sa ale nekonalo keďže 45 minút pred plánovaným hlasovaním skolaboval 78-ročný poslanec, ktorý je členom Matovičovho hnutia a hlasovanie bolo presunuté na utorok 4.10.
Už týždeň pred jeho odvolávaním sa hovorilo, že kľúčové budú len a len 4 hlasy, a to hlasy poslancov, vyššie spomínanej strany Život okolo poslanca Tomáša Tarabu. Práve títo 4 poslanci predstavovali pre Matoviča jediné záchranné koleso ako sa udržať pri moci. Meno Tomáš Taraba neznie pre mnohých až tak známy, no je to poslanec, ktorý urážal dcéru prezidentky Čaputovej za jej vzhľad, snažil sa presadiť zákon o zákaze vyvesenia dúhových vlajok na štátne budovy, či hlasoval za návrh o sprísnenie interrupcií.
Odvolávanie sa nekoná, rozklad demokracie pokračuje
Samotné odvolávanie nakoniec dopadlo, tak ako sa očakávalo. Za bolo len 73 poslancov, a potrebné 3 hlasy, ktoré chýbali patrili práve vyššie spomenutým extrémistickým poslancom, ktorí hlasovali proti. Týmto hlasovaním sa ukázalo, že spolupráca medzi vládou a krajnou pravicou nie je len fantáziou, ale bohužiaľ tvrdou realitou. A menšinová vláda už nie je ani tak menšinová ako by sa mohlo zdať. Iróniou je vyhlásenie Igora Matoviča, že o žiadnu spoluprácu z ich strany nejde, no hneď po hlasovaní “Tarabovcom“ prešli 3 návrhy zákonov do druhého čítania.
A tak na Slovensku nesvitá na dobré časy. Práve naopak, vyzerá to tak, že potenciálna, protikorupčná, anti-extrémistická a liberálna koalícia sa zmenila na populistickú, konzervatívnu, extrémistami podporovanú vládu, na čele ktorej stojí egocentrik, ktorý pri svojom monológu napráklad označil slovenských novinárov za liberálnych fašistov, spravodajstvo prirovnal k propagande za nacistického Nemecka a dehonestoval kompetencie prezidentky na vykonávanie jej mandátu. A to všetko len preto, lebo on je obeť, za nič nemôže a vlastne chce všetkým dobre, no nikto si to neuvedomuje … Až na neho.
